Leonberger je plemeno psa, ktoré bolo zámerne vyšlachtené H. Essigom v roku 1846.Je to jeden z mála psov, ktorý je uznaný ako vyšľachtené plemeno človekom.Heinrich Essig by sa ťažko mohol definovať ako chovateľ psov podľa dnešných zásad. Zapájal sa obchodne a aj politicky do spoločenského života v Leonbergu, bol 14 rokov starostom. ˇUspešne predával a nakupoval zvieratá v Nemecku a obklopoval sa aj exotickými zvieratami.Imponovali mu mohutné a veľké psy. Musíme priznať, že veľké psy podobného vzhľadu ako leonberger už boli popísané v 17. a 18 storočí, chovali sa v Nemecku, ale aj inde .Podobný pes leonbergerovi je napríklad kaukazský ovčiak, estrelský pes.
Heinrich Essig /1808-1889/ starosta Leonbergu chcel vytvoriť pre nemecké mesto Leonberg, ktoré sa nachádza v blízkosti Stuttgartu symbol mesta a erbu. Pokúsil sa na základe slova leon/lev vyšlachtiť psa, ktorý by bol podobný levovi. Mal to byť mohutný,veľký pes, veľmi silný a dobrý strážca, ale pokojný a dobrácky.
erb mesta Leonberg
Heinrich Essig tvrdil už v roku 183O, že vytvoril z newfoundlandskej čiernobielej suky ( podobnú landseerovi ) spárením so psom menom Barry z Veľkého hospicu a kláštora St.Bernard leonbergera.Neskôr z tohto kláštora pochádzajú St.bernard psy.
O päť rokov neskoršie Heinrich Essig kúpil v Leonbergu v roku 1835 mlyn. Bol chovateľom rôznych zvierat na svojom mlyne.Bola tam hydina,rôzne psy, ale ajdivá zver, líšky, srny. Už dlho predtým choval psov a jeho kríženie vychádzalo z predošlých poznatkov a odchovaných šteniatok. Bol takpovediac chovateľom, obchodníkom, alebo aj priekupníkom zvierat. Jeho odchovaní psy boli bieli s čiernymi ušami.
Prvé potomstvo bolo mohutné po otcovi a sfarbené po matke. Povahou boli veľmi dobrí strážcovia. Tieto prvé odchovy šteniat štyri razy prekrížil.Mal veľmi dobré vzťahy s mnísmi z kláštora Sv.Bernard vo Švajčiarsku. Dve šteniatka z týchto psov vymenil opäť za svatobernského psa z kláštora Sv.Bernard. Ďalším odchovom vychoval mohutných, dlhosrstých psov bielej farby.Pretože chcel zachovať bielu farbu psov a dlhú srsť použil do dˇaľšieho pokolenia ešte Pyrenejského pastierskeho psa. Toho mal na svojom dvore.Niektoré zdroje ešte uvádzajú, že možno boli použité v malej miere ešte aj iné psy.
V roku 1846 predstavil prvých leonbergerov. Boli snehobieli s veľmi dlhou srsťou a s čiernou maskou, vysokí 80 cm s veľmi dobrou a pokojnou povahou.
Neskoršia zlatohnedá farba bola výsledkom použitia na párenie aj iných psov, lebo sfarbenie nebolo jasné ani Heinrichovi Essigovi. O Heinrichovi Essigovi a jeho postupoch pri párení a krytí na jeho dvore veľa nevieme, pretože si neviedol žiadne záznamy a história vzniku plemena leonberger bude navždy zahalená tajomstvom. Až o dvadsať rokov po registrovaní leonbergera v roku 1865 sa objavuje prvá zmienka o hnedej, zlatistej farbe leonbergera.Jeho žena Maria mu pomáhala a šteniatka cvičila.
Vzostup nového plemena:
Leonberger sa ihneď stal hitom, bol používaný pre svoju silu na ťahanie ako sedliacky pes. Heinrich Essig ročne predával 200-300 psov, čo v dnešných podmienkach by asi nedokázal nikto. Essig často svoje psy inzeroval v novinách, leonbergeri sa stali módnou časťou časopisov venujúcich psom ale aj časopisom venujúcim sa domom a záhradám. Jeho popularita vzrastala a jeho "príjemná povaha" sa veľmi cenila. Vlastniť leonbergera bola "nutnosť", hoci cena bola okolo 1000 zlatých.
V prvých rokoch vyšľachtenia sa leonberger stal vyhľadávaným spoločníkom na kráľovských dvoroch a mohli si ho dovoliť iba majetní ľudia, pretože jeho cena bola vysoká.
Vlastnila ho napríklad manželka Františka Jozefa II. cisárovná Alžbeta, ktorú poznáme ako Sissy.
Sissy obľubovala veľké, mohutné plemená psov.V roku 1870 si "kaiserin Sissy" kúpila prvého leonbergera za cenu 1400 zlatých. Bol to mohutný leonberger striebristo bielej farby s hnedými ušami. Často chodievala na prechádzky so psami a milencom do viedeňského Prátru,kde doteraz stojí Sissyina socha s dvomi ležiacimi leonbergermi pod jej nohami.Na soche leonbergerov vo viedenskom Prátri môžeme vidieť rozdiel medzi "starým " leonbergerom a terajším.Na viedenskom dvore bolo dohromady 7 leonbergerov. Cisárovná Alžbeta bola zavraždená anarchistom Luigi Luchenim špeciálne upraveným pilníkom v roku 1898 v parku v Ženeve, keď išla na plavbu parníkom. Dvorná dáma, ktorá doprevádzala cisárovnú Alžbetu si myslela, že jej v parku iba prišlo zle. Až keď upadla do bezvedomia si všimla, že cisárovná silno krváca. Previezli ju do hotela, kde bývala a tam lekár konštatoval smrť.Vo Viedni ešte mal leonbergerov aj knieža Metternich.
Z cisárskej Viedne sa rozšírili leonbergeri po roku 1870 aj na Slovensko, boli chovaní v dedine Brodzany vojvodkyňou Natáliou von Oldenburg.
Leonbergera choval aj nemecký hudobný skladateľ Richard Wagner /1813-1883/zložil operu Lohengrin, Pieseň Nibelungov, Tristan a Izolda.
Leonbergera mal veľkovojvoda Friedrich von Baden/1857-1928/, taliansky kráľ Umberto/1844-1900/, revolucionár Giuseppe Garibaldi/1807-1882/taliansky hrdina a generál, ktorý bojoval za zjednotenie Talianska proti Rakúšanom,v roku 1860 viedol pochod tisícky povstalcov, ktoré viedlo k zjednoteniu Talianska. Leonbergera vlastnil aj Napoleon III./1808-1873/bol synovcom Napoleona I. Bonaparte a francúzsky kráľ a cisár, ktorého zosadili počas republikánskej revolúcie v roku 1870.
Leonbergera mal aj anglický kráľ Edward VII. waleský princ, bol na cárskom a francúzskom dvore.
Ako je vidieť z uvedených mien, ale hlavne z rokov v ktorých žili, leonbergera mali medzi prvými po vyšľachtení. V dobe, kedy neexistovali komunikačné médiá našej doby je to svedectvo, že leonberger mal obrovskú popularitu medzi urodzenými, alebo slávnymi ľudmi tej doby. V roku 1845-1847 bola v Európe ukrutná zima a následné mrazy, ktoré mali za následok veľkú neúrodu zemiakov a následnú hnilobu. Po celej Európe sa šíril hlad a bieda, dať za leonbergera 1400 zlatých bola neskutočne veľká suma.
Pri študovaní urodzených hláv, majiteľov a chovateľov leonbergerov na kráľovských a cisárskych dvoroch sa neraz stretávame s dramatickými osudmi panovníkov a častokrát s tragickým úmrtím. Je to však iba dôkaz doby v ktorej žili a určite vlastníctvo leonbergerov v týchto drámach nebolo spojené s leonbergermi.
K historickým osobnostiam môžeme dopísať aj súčasné mená Peter Rebroff /spevák/,Salvatore Adamo /spevák/ Robert Redford /herec/ Michael Kocáb /člen skupiny Pražský výběr/.
Nechcené plemeno:
Leonbergera odmietali chovatelia iných plemien psov v Nemecku a Essiga nechceli akceptovať a hanlivo sa o ňom vyjadrovali. . Toto odmietanie sa zvýšilo po Essigovej smrti v roku 1889. Plemeno "leonberger" bolo spochybňované ako odnož psov z ktorých bol leonberger vyšľachtený.Heinrich Essig počas svojho života ani nestanovil štandard leonbergera. To bolo aj zámerne vytýkané chovateľom leonbergerov.Napriek výhradám "odborných kruhov" leonberger bol medzi ľudmi veľmi obľúbený a začali vznikať prvé kluby.
Na prelome storočí tak vznikol "Klub pre leonbergských psov" /rok 1895/ v Stuttgarte. V roku 1991 " Národný leonbergerský klub" v Apolde atď. V Leonbergu 10.6.1948 bol založený "Nemecký klub pre leonbergské psy". Prvý štandard leonbergera bol vydaný v roku 1895, potom v rokoch 1922, 1938, 1955, teraz platí štandard z 2002. Leonbergeri sa postupne rozšírili po celej Európe. Na terajšom vzhľade a charakterových vlastnostiach má výber 5 leonbergerov z nájdených 25 jedincov po 1.svetovej vojne.Vtedy leonberger skoro vyhynul.Týchto 5 leonbergrov bolo stanovených za plemenných pánmi Stadelmannom a Otto Josenhansom, krorí mali leonbergerov v obľube.
Prvý vrh po I.svetovej vojne suky Bella v.d.Haardt 2.11.1920
Po druhej svetovej vojne bolo iba 300 leonbergerov a v Mníchove sa konala prvá výstava leonbergerov. Zúčastnilo sa 56 leonbergerov.
Nakoniec 27.9.1975 z iniciatívy vtedajšieho predsedu nemeckého klubu bola založená "Medzinárodná únia pre leonbergské psy" . Slovensko je právoplatným členom tejto únie od roku 1993.
Leonberger je rozšírený po celej Európe a po celom svete. V USA, v štáte New Jersey v meste Newark bol prvý odchov šteniatok v roku 1927, francúzska história začína v roku 1937. V Čechách po roku 1979, na Slovensku v roku 1985. Na Slovensku začal chov v novodobej histórii leonbergerov takpovediac po východonemeckej línii, dovozom leonbergerov s predkami z bývalej NDR.Najviac rozšírený chov je samozrejme v Nemecku."Železná opona" si zahrala aj pri leonbergeroch. Môžeme rozlišovať dve navzájom prepletené línie leonbergerov z rozdeleného Nemecka na východný a západný blok líšiacich sa stavbou tela a dĺžkou srsti.
Leonberger vo filme.
Leonberger si zahral aj vo filme "Volanie divočiny" podľa románu Jacka Londona /americký spisovateľ, knihu napísal v roku 1903/, kde stvárnil hlavnú postavu psa Bucka. Vo filme boli nakrúcaní traja leonbergeri, jedna sučka a dvaja samci. Jack London nedefinoval vo svojej knihe priamo leonbergera, ale Bucka opísal ako obrovského štyri a pol ročného psa kríženca psa Saint. Bernard a škótskeho ovčiaka. Film bol natočený v roku 1977 pod názvom The Call of the Wild : Dog of the Yukon.
Volanie divočiny / Jack London
Záchrana leonbergera.
Leonberger počas oboch svetových vojen sa veľakrát používal ako zdroj mäsa a jeho stav sa zdecimoval na vymierajúce plemeno.O leonbergerov sa nikto nestaral, bol používaný aj počas vojny ako záchranársky pes a neraz na jedlo.Medzi prvou a druhou svetovou vojnou sa plemeno pomaly rozrastalo a počet leonbergerov sa zvyšoval hlavne v Nemecku. Ďaľšia vojna znovu zdecimovala stav leonbergerov na pokraj vymretia.
V meste Leonberg po skončení druhej svetovej vojny vznikla iniciatíva chovateľov leonbergerov a začali sa konať prvé výstavy leonbergerov. To zachránilo plemeno psa - leonberger pred vyhynutím.Neskoršie aj nemecká vláda vytvorila program na záchranu leonbergera.
Dnes je leonberger už mimo ohrozenia a teší sa obľube chovateľov.
Pre rôzne vývojové postupy a rôzne kríženia sa však súčasný leonberger v mnohom od pôvodného leonbergera z roku 1846 líši,ale to podstatné zostalo:
leonberger z roku 1872 / hlava leonbergera
- po pastierskom psovi zdedil stráženie, po svätobernskom mohutnosť a po novofoundladskom radosť z plávania/blany na plávanie/ a zo všetkých si vzal do vienka ich dobré povahové vlastnosti.Leonbergera ľahko spoznáte pre jeho nádherne zlato-mahagónovo- hnedú dlhú srsť.
Dnes, keď International leonberger union združuje viac ako dvadsať krajín Európy a sveta, leonberger je chovaný a šteniatka odchovávané v dostatočnom množstve sú všetky obavy z opakovania scén po oboch svetových vojnách dávnou minulosťou.
Heinrichovi Essigovi a jeho leonbergerom bola inštalovaná v parku pred radnicou v Leonbergu bronzová socha leonbergera v životnej veľkosti na 160 výročie registrovania leonbergera 23.9.2006 vytvorená maďarským sochárskym párom Edith Nagy a Balasz Pinter. Modelom bol leonberger "Arpad von Heidersieffen".
Leonberger trpí aj niektorými chorobami, ktoré sa vyskytujú u mohutných plemien psov. Dysplázia bedrového kĺbu, herpes vírus,torzia žalúdka, srdcové vady,polyneuropatia.
Bol inicializovaný výskum polyneuropatie u leonbergerov na klinike v Berne. Výskum preukázal, že mnoho leonbergerov trpí touto chorobou a pre ďaľšiu plemenitbu sú vhodní len leonbergeri s negatívnym testom na polyneuropatiu.
Taktiež v generáciách leonbergerov je úbytok čiernej masky, preto na plemenitbu sú vhodnejšie typy leonbergerov, ktoré tento úbytok nemajú.
Vznikli v roku 2003. Boli to prvé slovenské stránky venované leonbergerom
Socha leonbergera v
Leonberger sa teraz
